Hľadaný výraz: isaiah 26, Preklad: Evanjelický preklad, Počet výsledkov: 1
| 1 V ten deň budú spievať v Judsku túto pieseň: Máme mocné mesto; Boh postavil na ochranu hradby a val. 2 Otvorte brány, nech vojde spravodlivý ľud, ktorý zachováva vernosť. 3 Toho, kto je pevnej mysle, zachovávaš v dokonalom pokoji, lebo v Teba dúfa. 4 Dúfajte v Hospodina na večné veky, lebo Hospodin, Pán, je Skala vekov, 5 pretože znížil tých, čo bývali vysoko; vyvýšené mesto ponížil, ponížil ho až po zem, zrazil ho do prachu. 6 Noha ho pošliape; nohy biednych a kroky núdznych. 7 Chodníkom spravodlivého je priamosť, Ty urovnávaš priamu koľaj spravodlivému. 8 Aj na chodníku Tvojich súdov na Teba čakáme, ó Hospodine; Tvoje meno a Tvoja pamiatka je túžbou duše. 9 Z tej duše túžim po Tebe za noci, aj dych môj vo mne túžobne Ťa hľadá. Keď Tvoje súdy dopadnú na zem, obyvatelia sveta učia sa spravodlivosti. 10 Ak dôjde zmilovania bezbožný, nenaučí sa spravodlivosti; aj v čestnej krajine robí neprávosť, nevidí velebnosť Hospodinovu. 11 Hospodine, vysoko zdvihnutá je Tvoja ruka, ale oni to nevidia. Nech to vidia a zahanbia sa! Horlenie za ľud a oheň proti Tvojim protivníkom ich strávi. 12 Hospodine, Ty nám zaručíš pokoj, lebo aj všetky naše diela Ty si za nás vykonal. 13 Hospodine, Bože náš, iní páni než Ty vládli nad nami, ale my len Tvoje meno vyznávame. 14 Mŕtvi neožijú, tiene mŕtvych nevstanú; preto si ich strestal a zničil a vyhubil si všetku spomienku na nich. 15 Ó Hospodine, rozmnožil si národ, rozmnožil si národ, oslávil si sa a rozšíril si všetky hranice krajiny. 16 Ó Hospodine, v úzkosti Ťa hľadali, a kričali, keď na nich doliehalo Tvoje napomínanie. 17 Ako tehotná žena, keď sa blíži k pôrodu, zvíja sa a kričí vo svojich bolestiach, takí sme boli aj my pred Tebou, ó Hospodine. 18 Tehotní sme boli, zvíjali sme sa, akoby sme mali porodiť vietor, ale krajine sme spásu nezískali, ani obyvatelia sveta nepadli. 19 Tvoji mŕtvi budú žiť, mŕtve telá vstanú, precitnú a jasať budú tí, čo bývajú v prachu; veď Tvoja rosa je rosou svetla; a zem zrodí duchov mŕtvych. 20 Choď, ľud môj, vstúp do svojich izieb a zavri svoje dvere za sebou; schovaj sa na malú chvíľu, dokiaľ neprejde hnev. 21 Lebo, hľa, Hospodin vychádza zo svojho miesta, aby potrestal neprávosť obyvateľov zeme; zem odhalí krv vyliatu na ňu a nebude už zakrývať svojich zavraždených. |
